Kľúčové ukazovatele ochrany pred hlukom a vibráciami

Zvýšená hladina hluku a dodatočné zvuky v automobile patria prakticky k hlavným nevýhodám, ktoré, žiaľ, prevládajú v mnohých domácich autách aj zahraničných modeloch. Nízka cena nie vždy umožňuje dosiahnuť potrebný komfort, preto bude pre motoristov najlepším riešením použitie rôznych zvukopohlcujúcich a izolačných materiálov.

Ochrana pred hlukom – od kritickej po prijateľnú úroveň

Určenie intenzity hlukového pozadia, miery jeho vplyvu na človeka a životné prostredie, ako aj účinnosti ochranných prostriedkov má svoje kvantitatívne vyjadrenie. Na meranie a hodnotenie hladiny vytváraného hluku sa používa štandardná jednotka – decibel (dBA). Používanie tejto škály môže bežného používateľa trochu zmiasť pri vnímaní tejto charakteristiky. Napríklad porovnanie zvukov šepotu (40 dBA) a prúdového motora (140 dBA) by na prvý pohľad malo vykazovať oveľa väčší rozdiel v ich hodnotách. Nie je na tom však nič zvláštne, keďže táto veličina nemá lineárnu závislosť, ale vyjadruje logaritmický prírastok zmien úrovne zvuku a akustického tlaku.

Ukazovatele hluku vytváraného vozidlom v dôsledku práce motora, interakcie s vozovkou a aerodynamických síl sú prísne regulované normami vo väčšine krajín. S rozvojom a zdokonaľovaním technológií sa limitné hodnoty parametra pravidelne (každých 5 – 10 rokov) prehodnocujú smerom k sprísneniu. Napríklad v 70. rokoch 20. storočia pravidlá Európskej komisie obmedzovali hladinu vonkajšieho automobilového hluku na 84 dBA. Za uplynulé štyri desaťročia sa táto hodnota viackrát menila, znižovala sa na 82, 80, 77 dBA. A v súčasnosti je 74 dBA. To isté, hoci v o niečo menšom rozsahu, možno povedať aj o domácich predpisoch pre automobilovú výrobu. Moderné pravidlá v postsovietskom priestore stanovujú hornú hranicu zvukového poľa na 77 dBA.

V praxi sa však väčšina áut schádzajúcich z výrobnej linky do stanovených rámcov nezmestí a prekračuje (niekedy výrazne) maximálne prípustné hodnoty hlučnosti. Prejavujú sa tu nedostatky komponentov, nízka presnosť opracovania dielov, nekvalitná montáž uzlov, mechanizmov a strojov. Na odstránenie týchto nedostatkov sú motoristi nútení siahnuť po tuningových riešeniach a inštalovať dodatočnú zvukovú izoláciu a vibroochranu pre svojho „štvorkolesového zverenca“. Montáž takýchto súprav síce nemusí problém zvukového sprievodu jazdy úplne vyriešiť, no výrazne zníži nepríjemné pocity a škodlivé vplyvy na človeka. Výskumy ukazujú možnosť zníženia hluku o 2 – 5 dBA v závislosti od počiatočného stavu objektu.

Význam ukazovateľa mechanických strát

Základnou charakteristikou prostriedkov na ochranu pred vibráciami je koeficient mechanických strát. Jeho fyzikálny význam spočíva v určení miery zníženia vibrácií pri prechode cez vrstvu pohlcujúceho materiálu. Určuje sa pomerom absorbovanej energie mechanických kmitov k jej vstupnej úrovni. Je zrejmé, že čím je tento ukazovateľ vyšší, tým je vibroizolácia účinnejšia. Primárne ho ovplyvňuje materiál výroby (jeho zloženie, štruktúra, fyzikálno-chemické vlastnosti), a vôbec nie hrúbka izolačnej vrstvy. Výrobcovia auto príslušenstva neustále experimentujú s rôznymi kompozíciami látok a technológiami s cieľom získať maximálny KMP, v dôsledku čoho sa na trhu každý rok objavujú nové produkty na ochranu pred vibráciami a vznikom štrukturálneho hluku. Treba však povedať, že rozhodujúci prelom v tejto oblasti zatiaľ nepozorujeme.

Pokiaľ ide o montáž prostriedkov na tlmenie vibrácií, v neprofesionálnom prostredí sa často vyskytujú chyby, ktoré bránia optimálnemu využitiu materiálov a finančných prostriedkov. Konkrétne, ošetrenie väčšiny plochy karosérie výrazne nezvýši výsledok, iba prinesie množstvo starostí, nepríjemností a nepohodlia. Skúsenosti ukazujú, že prelepenie 50 – 70 % plochy v problémových zónach dá rovnaký efekt ako celoplošná montáž. Mnohí majitelia áut si myslia, že ak nainštalujú niekoľko vrstiev ochrany, prinesie to dvojitý alebo trojitý úžitok, hoci to vôbec nie je pravda. Tento princíp funguje iba pri kombinovaní rôznych typov ochranných prostriedkov, napríklad vibropohlcujúcich a zvukovoizolačných. Preto by nákup súprav izolačných materiálov mal vychádzať z ich rozumného použitia a v prvom rade zohľadňovať KMP.

Charakteristika prostriedkov na ochranu pred hlukom

V celkovom rade tovaru na ochranu pred akustickým znečistením priestoru možno rozlíšiť dve hlavné kategórie. Sú to izolačné a pohlcujúce prostriedky. Prvé sú zamerané na „uzavretie“ zvuku v určitom priestore a zabránenie jeho šíreniu do vonkajšieho prostredia. Príkladom môže byť zapuzdrenie motorového priestoru. Pohlcujúce materiály majú za úlohu utlmiť a rozptýliť primárny zvukový impulz, čím znížia jeho energiu a vplyv na objekty v zóne kontaktu so zdrojom hluku.

Spoľahlivá ochrana pred nežiaducimi akustickými kmitmi je daná ich frekvenciou a amplitúdovým posunom častíc prostredia, preto je získanie univerzálneho spôsobu ochrany pred akýmikoľvek zdrojmi ich vzniku problematické alebo neefektívne z hľadiska vynaložených zdrojov. S vysokofrekvenčnými zvukmi si dobre poradia výrobky s nízkou hustotou a hrúbkou, zatiaľ čo hluk v nízkom a strednom pásme vyžaduje štruktúrovanejšie a hustejšie materiály. Zvuková absorpcia je založená na vlastnostiach látok s pórovitou štruktúrou, ktoré preberajú hlavnú energiu akustických vĺn, opakovane ich odrážajú a rozptyľujú vnútri svojej štruktúry. Takéto výrobky budú obzvlášť aktuálne pri inštalácii audio a multimediálnych systémov. Ošetruje sa nimi oblasť umiestnenia reproduktorov, aby sa odstránila nežiaduca akustika na periférii zariadení, ktorá môže spôsobovať drnčanie panelov.

Na záver stručne zdôraznime, že iba rozumné použitie prostriedkov boja proti vibroakustickým javom umožní naplno dosiahnuť stanovené výsledky. Okrem toho môže takýto prístup ušetriť významnú časť rozpočtu na autotuning. A aby ste sa v zvolenom produkte nepomýlili, je lepšie rozhodnúť sa pre jeho nákup u overeného dodávateľa, napríklad v internetovom obchode s autohudbou a tuningom DD Tuning.